Často si kladiem otázku: Čo rozhoduje o úspechu? A to v ktorejkoľvek oblasti ľudskej činnosti. Iste, najskôr to budú schopnosti tvorcu, jeho výnimočnosť, talent. Ten predovšetkým. Zrejme práve táto vlastnosť, tento súbor intelektuálnych, emocionálnych a iných vlôh, predpokladov na určitú činnosť dovolí tvorcovi prekročiť zaužívané postupy, kánony, klišé. A práve talent, jeho miera môže povýšiť tvorivého človeka na stupeň, kde ho niekedy voláme géniom.
Podľa niektorých múdrych hláv by sa však dielo, ktoré génius vytvorí, malo podobať prírodnému výtvoru, no na druhej strane na ňom nesmie byť vidno ani pracovné úsilie, ani ho nesmie zaťažovať akademická forma. Rozumiem tomu tak, že žiadna upracovanosť, žiaden viditeľný pot, len čistý, dokonalý výtvor. Hoci, aj ten sa často môže rodiť v pote. Umelecký génius sa totiž musí líšiť od iných tvorcov, ktorí svoje meno získali, povedzme, napodobovaním či usilovnosťou. Niežeby všetci géniovia boli leniví (možno niektorí).
Aj usilovnosť určite patrí k vlastnostiam týchto mimoriadne obdarených ľudí, no až ich nadmierny talent ich posunie o kategóriu vyššie, na galériu nadpozemských bytostí, ktoré hýbali a hýbu svetom. Presne to kedysi dávno vystihol Honoré de Balzac, keď povedal: «Génius je človek ako každý iný. Len je iný.» Aj Marcio Kogan, brazílsky architekt, ktorého jedno z vydarených diel predstavujeme v aktuálnom vydaní slovenského Atria, je zo spomínanej galérie. Možno preto, lebo je – povedané hudobnou rečou – multiinštrumentalista. Pohybuje sa totiž rovnako výnimočne vo filmovom svete ako v architektúre. Navyše – oba odbory obohacuje fantastickým a zriedkavým korením: humorom. Už len trojkombinácia filmu, architektúry a humoru podľa Kogana je nezvyčajná. A určite výnimočná. V časoch, keď sa ľudstvo zmieta v chaose, bezprecedentne búra systém hodnôt a jedinou modlou sú peniaze, je príjemné počuť slová: «Architektúra je o vášni. Nikdy sa nepustím do projektu, ak neverím, že bude dobrý. Aj keď mi ponúknete desať miliónov dolárov, aby som ho spravil, odmietnem.»
Mám rád ľudí s vášňou. Aj preto patrí Marcio Kogan k mojim vyvoleným.
Ivan Mičko, šéfredaktor