Vždy, keď sa prechádzam popri Dunaji okolo miest, kde kedysi stál Park kultúry a oddychu, padne na mňa smútok. S tým bratislavským PKO sa totiž spája moje vchádzanie do sveta dospelých, tu kedysi stála spoločenská sála, kde sa konali slávne tanečné kurzy, venčeky a stužkové stredoškolákov, veľkolepé plesy aj beánie vysokoškolákov. Aj tá moja bola práve tu. Veľká sála sa zasa na dlhé roky stala domovským sídlom Bratislavskej lýry. Na jej pódiu hrali a spievali nielen poprední československí, ale aj speváci a skupiny zo svetovej elity, akými boli napríklad The Shadows, Cliff Richard, Sandie Shaw, Gilbert Becaud, Charles Aznavour. V areáli sa konali aj široko-ďaleko známe výstavy a veľtrhy. Spomínate si na Flóru Bratislava alebo prvé autosalóny? To bol totiž aj pôvodný zámer – práve sem, na nábrežie, premiestniť Medzinárodný dunajský veľtrh. Areál projektovali v rokoch 1943 – 1948 traja architekti: Pavol Andrík, Ján Štefanec a Kamil Gross. Slávnostne otvorenie bolo 30. apríla 1955.
Tento rok by malo PKO presne 70 rokov. Žiaľ, takmer nikto si na toto okrúhle výročie a smutný osud areálu s neuveriteľným geniom loci nespomenul.
Nie náhodou ho pripomínam dnes. V decembri totiž bude desať rokov, čo ho začali búrať. A náhrada za ten unikátny verejný priestor v našom hlavnom meste dodnes neexistuje…
V slovenskom vydaní časopisu Atrium radi prezentujeme, ako to vedia robiť vo svete, aby nás to mohlo inšpirovať. V aktuálnom čísle je to napríklad príbeh dokonalej obnovy monumentálneho Grand Palais, ktorý na brehu Seiny postavili pri príležitosti Svetovej výstavy v roku 1900. Bol oslavou eklektickej architektúry, kovu a skla, symbolom modernosti a umeleckej prestíže Francúzska. Dnes, po štyroch rokoch rekonštrukčných prác môžu domáci i zahraniční návštevníci Paríža vidieť a zažiť jeho obnovený symbol v plnej kráse.
Iste, bývalé PKO možno nebolo symbolom Bratislavy, ale určite bolo lepšie ako dnešný smutný a dlhé roky opustený priestor na lukratívnom nábreží Dunaja.
Prečo, páni na radnici, prečo?
Foto: Charly Broyez a Antoine Mercusot © Chatillon Architectes («Grand Palais», 2025)
Ivan Mičko