V marci tohto roka vo viedenskej štvrti Hietzing (13. obvode na západnom okraji rakúskej metropoly) sprístupnili stavbu, ktorá sa síce už celé desaťročia tešila úcte i obdivu v odborných kruhoch, no širšiemu publiku ostávala prakticky neznáma. Obytný dom «Villa Beer», ktorý postavili v rokoch 1929 – 1930 podľa projektu architektov Josefa Franka a Oskara Wlacha, patrí k vrcholným dielam druhej viedenskej moderny. Až doteraz si pozíciu kľúčovej modernistickej stavby, porovnateľnej s vilami Tugendhat Miesa van der Rohe či Müller Adolfa Loosa, udržiavala výlučne v architektonickej literatúre, no odteraz ju už možno zažiť osobne – v hmatateľnej skúsenosti návštevníka/«archituristu». Architektonická a kultúrna hodnota stavby je pomerne známa. Rakúsky básnik a kritik Friedrich Achleitner ju už dávnejšie charakterizoval ako «pravdepodobne najvýznamnejší príklad viedenskej obytnej kultúry medzivojnového obdobia», Christian Kühn zas konštatoval, že jej význam «nemožno doceniť». Medzinárodné porovnávacie štúdie ju systematicky zaraďujú po boku vily Tugendhat, alebo dokonca prototypovej «Villy Savoye» Le Corbusiera – teda do kánonu európskeho modernizmu. Frankova koncepcia sa však od prísnej funkcionalistickej doktríny «otcov zakladateľov» vedome dištancovala: namiesto strohého asketizmu či bezkrvného racionalizmu presadzovala otvorenosť priestoru a ľudskú mierku.
Foto: Hertha Hurnaus (exteriér) a Stephan Huger (interiér) © Villa Beer Foundation
Viac sa dozviete v článku Michala Lalinského, ktorý vyšiel v časopise Atrium 1/2026 na stranách 78 až 83.