Rádio, tá zázračná skrinka, z ktorej sa šíri ľudská reč aj hudba všetkých žánrov, je na Slovensku už takmer storočie súčasťou našich príbytkov. Prví vlastníci rádioprijímačov boli nadšení amatéri, ktorí sa začali združovať do klubov. Prvý takýto rádioklub na Slovensku vznikol v Bratislave. Konštituoval sa pod názvom «Prvý čsl. rádioklub, sekcia pre Slovensko a Podkarpatskú Rus». Schádzal sa denne v YMCA na Šancovej ulici. V roku 1923, teda na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia, bolo v bývalej Československej republike iba 47 koncesionárov, teda vlastníkov rádioprijímačov. Až po spustení pravidelného rozhlasového vysielania – Praha začala vysielať v roku 1923, Bratislava o tri roky neskôr, sa ich počet začal rýchlo rozširovať. V roku 1926 boli na Slovensku až dvaja koncesiovaní výrobcovia rádioprijímačov, obaja sídlili v Bratislave. A ako tie vtedajšie rádioprijímače vyzerali?
V podstate to boli hranaté škatule, väčšinou so skosenou prednou stenou. Tzv. svietiace elektrónky boli spolu s ladiacimi otočnými cievkami osadené spravidla zvonka na skrinke. Boli potrebné slúchadlá alebo externý reproduktor, podobný zmenšenine trúby z gramofónu. Na začiatku tridsiatych rokov sa začali objavovať prijímače so vstavaným reproduktorom, tzv. kaplnky. Neskorším typom v tvare hranola sa hovorilo pomníky. Mali drevenú skrinku, ale začali sa vyrábať aj z bakelitu. Tvar hranola na šírku sa zachoval aj po príchode tranzistorovej a polovodičovej techniky.
Túto éru si už osobne pamätám. Na začiatku päťdesiatych rokov sme mali elegantný, až luxusný rádioprijímač zn. Philips so zeleným magickým okom a svietiacou škálou rozhlasových staníc. Ľavým gombíkom sa zvyšovala či znižovala hlasitosť, pravým sa ladili stanice. Postupne ho však u nás doma nahradila modernejšia skrinka z bledého dreva na nožičkách s rádiom a gramofónom zn. Tesla. A čoskoro – v roku 1963, sa v našej domácnosti objavilo aj prvé prenosné tranzistorové rádio od rovnakého výrobcu. S rúčkou v béžovej koženke pripomínalo skôr dámsku kabelku ako rádio. Ale nosil som ho frajersky po meste a počúval priame prenosy z Pretekov mieru.
Starý dobrý Philips ma sprevádzal aj počas celých štúdií a bol dobrým spoločníkom na internáte. A po skončení mojich štúdií skončil v sklade internátu medzi nevyzdvihnutými pozostatkami…
Jedným z prvých zariadení v našom novom bratislavskom byte bol «dvojkazeťák» zn. Sony. Neskôr prišli do módy tzv. veže. Ani u nás doma nemohla chýbať a vyrobila ju firma Pioneer.
A ako plynul čas, menil sa aj náš vkus, naše nároky– a aj naše rádioprijímače.
V aktuálnom čísle slovenského vydania časopisu Atrium prezentujeme skvelý výber aktuálnych noviniek širokej škály domácej zábavy, ktorá sa stala prirodzenou súčasťou našich príbytkov. A už to zďaleka nie je len tá čarovná skrinka, z ktorej sa šíri ľudská reč a hudba rôznych žánrov.
Ivan Mičko