V tomto prípade mám na mysli myšlienkové pochody, ktoré radia naše predstavy na základe určitej podobnosti, prípadne kontrastu či predchádzajúcej skúsenosti. A práve perex článku Architektúra ekklesie z aktuálneho vydania slovenskej verzie časopisu Atrium ma vrátil k štúdiu na strednej škole, k hodinám latinčiny a slovenského jazyka. A k spisu Jana Husa De ecclesia – O cirkvi. Pre tých neskôr narodených iba pripomeniem, že Jan Hus bol významný stredoveký český teológ, katolícky kňaz, kazateľ a náboženský reformátor. Považuje sa za jedného z predchodcov protestantskej reformácie. Bol absolventom Filozofickej fakulty na Karlovej univerzite a neskôr aj jej rektorom. V roku 1414 vtedajší cisár Žigmund Husa vyzval, aby svoje názory obhájil pred cirkevným snemom v nemeckom meste Kostnici. Koncil tam Husa obvinil z kacírstva. Napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám však Jan Hus trval na svojich postojoch, a preto ho 6. júla 1415 ako 46-ročného zaživa upálili na hranici.
Husov teologicky najzávažnejší spis De ecclesia je z roku 1413. Kardináli mu na koncile vyčítali, že svojimi názormi narúša autoritatívny systém cirkvi. Bolo to v období, keď boli v katolíckej cirkvi traja pápeži – v Ríme Gregor XII., v Avignone Benedikt XIII. A v Pise Alexander V.
Z hodín slovenského jazyka nášho skvelého, no mimoriadne prísneho profesora Podhorného si dodnes pamätám zopár Husových myšlienok. Napríklad, že Hus nevidel hodnoty človeka v jeho spoločenskom postavení a úrade, ktorý zastupoval, ale v jeho živote „zbožnom a mravnom“.
Všimli ste si, kam nás zaviedli asociácie? Zrazu sme práve vďaka nim v najsúčasnejšej súčasnosti. Dnes svet – a my s ním – podliehame mamone, funkciám, falošným vzorom. Aká škoda pre nás, aká škoda pre ľudstvo, že nehľadáme cestu k hodnotám, ktoré pred viac ako 600 rokmi postuloval Jan Hus.
Ivan Mičko
Foto: Anna Positano (Rekonštrukcia a konverzia «Prior Ecclesia», Alcamo © Studio Didea Architetti Associati)