Sídlo nadácie Fondation Cartier pour l’art contemporain je pozoruhodným dielom hneď z niekoľkých dôvodov. Nielenže opäť dokazuje neochvejnú silu predstavivosti slávneho francúzskeho architekta Jeana Nouvela a prenikavosť umeleckej životaschopnosti Paríža, ale zároveň ponúka príkladný spôsob, ako zveľaďovať tradičnú kultúru – ako sa opatrne pohybovať v prísne stráženom pamiatkovom prostredí, a pritom sa nevzdať snahy o vlastné progresívne výkony; skrátka ako produktívne tvoriť pre všetkých ľudí. Základ novému umeleckému centru poskytla historická budova typického haussmannovského strihu – ohromná, rytmicky sa opakujúca architektonická nuda pôvodných «Grands Magasins du Louvre», predajní zjednotených do polyfunkčnej stavby obchodného domu s hotelom, ktorá sa v posledných rokoch dusila zaprášenou spustnutosťou megastarinárstva. Pre architekta Nouvela projekt predstavoval skutočne výnimočnú príležitosť. Na jednej strane mohol vstúpiť priamo do samotného srdca mesta a zviesť autorský súboj s Haussmannom či Jacquesom Lemercierom (autorom Kráľovského paláca) či architektmi Louvru. Zároveň jeho tvorivý rozmach obmedzil prísny pamiatkový režim. Sám priznáva, že sa nemohol dotknúť prakticky ničoho. A predsa dokázal posunúť evolúciu parížskej architektúry a spochybniť únavné haussmannovské parametre inovatívnym spôsobom.
Foto: Martin Argyroglo © Jean Nouvel/ADAGP, Paríž, 2025
O výnimočnej parížskej budove Fondation Cartier pour l’art contemporain sa viac dočítate v článku Michal Lalinského, ktorý vyšiel v časopise Atrium 6/2025 na stranách 82 až 88.