Keď som čítal dôvodovú správu odbornej komisie, ktorá vyberala laureátov 39. Pritzkerovej ceny, nevdojak sa mi začali obnovovať pamäťové stopy z gréckej mytológie. Možno si spomeniete, že obor Antaios bol synom boha mora Poseidóna a bohyne Zeme Gaie. Bol mimoriadne silný a sídlil v jaskyni niekde v Líbyi, ktorej územie chránil nezvyčajným spôsobom. Každého okoloidúceho vyzval na súboj a v boji ho premohol. Údajne spával na zemi a svoju veľkú silu vraj získaval z levieho mäsa. Premohol ho až Herakles, ktorý prišiel do Líbye po zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek. Mal ich priniesť Eurystheovi do Mykén. V ľútom zápase Herakles zistil, že Antaios stráca silu v okamihu, keď nie je spojený so zemou. Všimol si, že keď Antaios stratil veľa síl, silno sa pritisol k zemi a hneď sa mu sily vrátili. A keď Antaios strácal sily, Herakles ho zdvihol vysoko do vzduchu a držal ho tam dovtedy, kým celkom nezoslabol a ľahko ho premohol…
Poučenie zo starogréckeho príbehu by mohlo znieť asi takto: Dovtedy budeš silný, kým sa budeš držať svojej rodnej hrudy. Nazdávam sa, že podobné poučenie vyviera aj z tvorby aktuálnych laureátov Pritzkerovej ceny. Aj trojica španielskych architektov je totiž doslova zrastená s miestom, kde žijú. Hoci dnes tvoria i mimo Španielska, možno ich považovať za lokálnych architektov, ktorí dokonalo poznajú históriu, zvyky i miestnu kultúru a z tohto poznaniu vychádza nielen voľba materiálov, ale aj geometria stavieb.
Nie náhodou predseda komisie, austrálsky architekt Glenn Murcutt, pri zdôvodňovaní ocenil najmä ich umenie zasadiť budovy do krajiny a spájať miesto a čas. «Nadčasové dielo trojice tvorcov z malého, iba tridsaťtisícového mesta pod Pyrenejami odráža veľkú úctu k minulosti, a zároveň vysiela jasný odkaz do budúcnosti,» povedal Murcutt.
Ak sa dnes mnohé štáty Európy, vrátane Slovenska, obávajú straty vlastných hodnôt, umenia, zvykov, tohtoroční laureáti «Nobelovej ceny za architektúru» svojou tvorbou naznačujú, že dobrá architektúra vie súčasne pevne stáť na zemi, a zároveň hľadieť do sveta.
Ivan Mičko, šéfredaktor