Sú miesta a krajiny, kam sa rád vraciam. Určite k nim patrí Írsko. Kým vlani som prežil viac času v okolí Dublinu, tento rok som videl nielen stred ostrova, ale aj jeho najjužnejšiu i najsevernejšiu časť. Na juhu som v meste Cork, inak podľa počtu obyvateľov druhom najväčšom v Írsku, objavil zaujímavú miestnu atrakciu. Súvisí s parníkom Titanic. Práve v tomto trošku bohémskom meste bola v roku 1912 tretia a posledná zastávka pred cestou za oceán, na ktorej nastúpilo na svoju osudnú plavbu 123 pasažierov prvej a tretej triedy.
Na najsevernejšom cípe «zeleného ostrova» som zasa našiel ďalšiu úžasnú atrakciu, tentoraz Severného Írska, tzv. «Obrov chodník». Sú to zvláštne a jedinečné kamenné útvary, ktoré nemožno vidieť nikde na svete. Z útesu vybieha do mora asi 37-tisíc čadičových stĺpov. Väčšina z nich je šesťboká, niektoré však majú aj štyri, päť či osem stien. Ich priemer sa pohybuje okolo tridsiatich centimetrov. Počas miliónov rokov podľahli erózii a vytvorili veľký, stredný a malý chodník. Stará báj hovorí, že si ich postavil obor MacCool, aby mohol navštevovať svoju milú na škótskom ostrove Staffa. Obrov chodník je zapísaný vo Svetovom dedičstve UNESCO.
Tento prírodný úkaz mi pripomenul iný chodník a iné fámy a báje. Náš slovenský, takmer trinásťkilometrový «Jánošíkov chodník» vo Vrátnej doline. A «Jánošíkove diery». Horné, Dolné a Nové. Je tam viac ako dvadsať vodopádov. Kaňon s vodopádmi, kaskádami a skalnými jazierkami, ktoré formoval Dierový potok. Aj sem chodia turisti aj filmári. Verím, že raz aj tento kút čarokrásneho Slovenska nájdeme zapísaný v prírodnom dedičstve Európy.
Približne pred rokom som na tomto mieste spomínal aktivitu «Europa Nostra». Táto celoeurópska iniciatíva spája 250 členských, 150 pridružených organizácií a aj 1500 individuálnych členov. Má nanajvýš ušľachtilý cieľ – pomáhať pri záchrane európskeho kultúrneho dedičstva. A práve Europa Nostra pred pár dňami opäť udeľovala výročné ceny. Medzi nimi je uzulinký chodníček, ktorý sa vinie vysoko nad skalnými tiesňavami neďaleko Malagy. «Caminito del Rey», Kráľov chodníček. Nebol dielom prírody. Naopak. Postavili ho robotníci z hydroelektrárne, ktorí si ním krátili cestu do práce. Dnes je obnovený a spoločne s pôvodnými úsekmi, dokonca poškodenými zubom času, tvorí ďalší zachovalý fragment nášho dedičstva.
Tri krajiny, tri chodníky, tri súčasti európskeho kultúrneho a prírodného pokladu. Nazdávam sa, že jeho ochrana patrí k tomu najpodstatnejšiemu, čo zaväzuje nielen našu, ale aj budúce generácie.
Ivan Mičko, šéfredaktor