Nové kultúrne stredisko v Barcelone charakterizuje živý temperament a prekvapivo otvorený vzťah k minulosti. Na prvý pohľad nezaujímavá, nízka, zdanlivo jednoposchodová budova učupená vo štvrti vysokých domov akosi nezapadá a kričí na všetky strany. Postavená pôvodne v roku 1920 v nádherne pravidelnom rastri ulíc Barcelony pre lokálne kultúrne centrum a rôzne služby pustla až do dnešných čias. Jej poslednou nájomníčkou ostala prevádzka sauny na prízemí. Miestne bytové družstvo sa rozhodlo objekt zachrániť a prepustiť divadelníkom zoskupenia «Sala Beckett», preto v roku 2011 vyhlásilo súťaž na rekonštrukciu a adaptáciu. Architekti Ricardo Flores a Eva Prats z rovnomenného barcelonského štúdia získali hlavnú cenu s návrhom odvážnej prestavby na miesto stretnutí, posedenia pri káve a divadelnej práce.
Článok Dušana Kočlíka z Fakulty architektúry STU, ktorý vyšiel v časopise Atrium 2/2017 na stranách 98 až 103 vám prezradí viac.
Foto: Adrià Goula