Asi mi dáte za pravdu, keď tvrdím, že každá veľká vec sa začína malým krokom. Táto sentencia mi chodí hlavou od prvých okamihov, keď som sa ponoril do príbehu záhrad excentrického rakúskeho umelca Andrého Hellera. Prvú objavil v roku 1988 na západnom brehu Gardského jazera. Zanedbanú a zabudnutú. Jej príbeh sa však začína oveľa skôr. Tým malým krokom. V roku 1913 sa totiž pôvodný majiteľ rozhodol premeniť svoj pozemok v tomto nádhernom kúte Talianska na pozemský raj.
Roky zbieral rastliny a semená po celom svete, nosil ich do svojej záhrady a s prekvapením zisťoval, že sa im na brehu jazera a v tieni Álp výborne darí. Potom ju našiel Heller, ktorý vdýchol záhrade druhý život. Neskôr záhradu predal. Niežeby už nemal o botaniku záujem. Naopak. Našiel kus nádhernej prírody v Maroku, aby neďaleko Marrákeša vybudoval ďalšiu oázu krásy. Mal som to šťastie, že som sa narodil v Zlatých Moravciach. Od materskej školy sme chodievali do Topoľčianok do nádherného anglického parku.
Aj tento slovenský prírodný klenot sa rodil malým krokom v prvej polovici devätnásteho storočia. Urobil ho Ján Nepomuk Keglevich de Buzin, vtedajší vlastník zámku a panstva. Predchodcom parku však bola rozsiahla panská záhrada. Nájdete ju na historických mapách už v roku 1671. Zámok práve v týchto rokoch rekonštruoval osvietený a vzdelaný gróf Ladislav Rákoczi, ktorý si o záhradníckych aktivitách viedol podrobný denník.
Silný príbeh má aj Arborétum v Mlyňanoch, večne zelená záhrada či park, ktorý v roku 1892 založil neďaleko Zlatých Moraviec – v dedinke Mlyňanoch, šľachtic Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi. Vytvoril projekt vždyzeleného parku, ktorý úspešne rozvíja Slovenská akadémia vied Na Slovensku je mnoho podobných krásnych záhrad, na začiatku ktorých bol malý krôčik. Ani vo svete to však nebolo a nie je inak. Hádam najznámejšie záhrady sveta sú vo Versailles.
Slávny záhradný architekt André Le Nôtre ich vytvoril v 17. storočí. Poverenie dostal od kráľa Ľudovíta XIV. Tieto barokové záhrady charakterizujú kvetinové záhony, kríky či živé ploty strihané do geometrických foriem. Stali sa inšpiráciou pre celý svet. Mimochodom – aj pre Slovensko. Na Bratislavskom hrade obnovili v roku 2016 záhradu podľa pôvodných nákresov záhradníka Márie Terézie.
Krásny príbeh plný romantiky majú záhrady manželov Butchartovcov. Do Kanady sa prisťahovali zo Škótska a na ostrove Vancouvri, na mieste bývalého vápencového lomu, vybudovali záhrady, ktoré ročne priťahujú tisíce návštevníkov. Úžasným príbehom sa môže pochváliť aj záhrada Keukenhof. Nielen preto, lebo jej bylinková história siaha až do 15. storočia. Dnes je údajne najväčšou záhradou v Európe. Každý rok tu totiž vysadia viac ako sedem miliónov cibuľových kvetín. Je otvorená iba osem týždňov v roku.
Jednou z najväčších záhrad sveta je asi Miracle Garden v Dunaji. Je to moderný komplex verný súčasnej dobe. K najkrajším zasa patria čínske či japonské záhrady. A čo záhrada, to príbeh. No nech je akokoľvek veľký, každý sa kdesi začínal malým krokom. Som presvedčený, že ak sa do ktoréhokoľvek príbehu ponoríte, vaše telo i duša budú levitovať šťastím. Verím, že vás o tom presvedčí aj príbeh záhrad Andrého Hellera, ktorý vám v tomto aktuálnom vydaní Atria ponúkame.
Ivan Mičko