Vraj sa jej autori Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling inšpirovali kanadským pavilónom na svetovej výstave Expo, ktorá bola v roku 1967 v Montreale. Nech to bolo akokoľvek, dnes patrí k ikonickým architektonickým dielam nášho hlavného mesta. Maria Topolčanská, rešpektovaná architektka a teoretička architektúry, o nej napísala, že sa Bratislava týmto prenosom architektúry «paradoxu inverznej pyramídy» stala laboratóriom experimentov, ktoré aj vo svetovom kontexte ostávali len náznakmi, teóriami či reprezentáciami na architektonických výstavách. Hoci je pravdou, že k zásadným zmenám projektu pristúpili autori až v roku 1969, keď pôvodné trojuholníkové pôdorysy administratívy a koncertnej sály zmenili na skulpturálnu formu obrátenej pyramídy…
Hoci projekt vznikol ešte v roku 1967, osemdesiat metrov vysokú stavbu dokončili až v roku 1983. Má veľkorysé vnútorné priestory. Vynikajúca koncertná sieň má raritné riešenie. Jednak visí v priestore na oceľovej konštrukcii s pružinami zhora, a jednak je obložená kamennými doskami. Je v nej aj jeden z najväčších organov na Slovensku. Kto v prevrátenej pyramíde nebol, nevie, že jej stred tvorí železobetónové komunikačné jadro a medzi ním a obalom sa smerom nahor vnútorná hala rozširuje. Akási druhá, vnútorná pyramída, ktorá prechádza do výšky piatich podlaží. Jedinečné riešenie. Môžem to posúdiť, pretože po štrnástich rokoch môjho pôsobenia v rozhlase na Zochovej ulici a zopár mesiacoch na vtedajšom Leninovom námestí som patril k tým, ktorí sa v roku 1985 konečne presťahovali do nových priestorov v prevrátenej pyramíde. A prežil som v nej úžasných šesť rokov.
Dnes sa nad rôznymi fámami, ktoré sa vtedy medzi ľuďmi vynorili, usmievam. Vraj je to obrátená Cheopsova pyramída alebo že vyžaruje do okolia negatívne energie… Skôr ma trápi, že sa niektoré Svetkove myšlienky nepodarilo dotiahnuť. Napríklad jej ploché strechy s rozsiahlymi terasami, ktoré mali spájať tento komplex ponad okolité komunikácie s priľahlými objektmi a tvoriť súčasť okoloidúcich peších trás.
Čo sa v okolí tejto unikátnej Svetkovej stavby – inak v roku 2001 ocenenej Stavbou storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby – nedotiahlo, to sa podarilo v jeho projekte radových domov vo Fialkovom údolí nad Bratislavou. Vznikol ešte na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. Bol a stále je unikátnym riešením, pretože každý z ôsmich domov mal pozemok široký iba sedem a pol metra a klesal do dvadsaťmetrovej hĺbky. Po takmer päťdesiatich rokoch tri z nich prešli dokonalou premenou. Ponúkame vám ju v aktuálnom vydaní slovenskej edície časopisu Atrium, ktoré práve čítate.
Ivan Mičko