Londýn. Megapolis na Temži. Má pre mňa zvláštne čaro. Elektrizuje dynamikou, osobitosťou, pestrosťou. Nikdy sa tam nenudím. Mám svoje osvedčené trasy. Trafalgar Square, Buckinghamský palác, Big Ben, Tate Modern, Tower Bridge. No musím ísť aj na Oxford Street. Jednoducho nemôžem obísť moju milovanú a noblesnú galériu St. James’s Art Books v známej Piccadilly Arcade. Parafrázujúc Jiřího Šlitra – «majú tam vždy dobre naladené piano a chodia tam fajnoví ľudia».
Chcem vidieť, čo ponúkajú v Harrods, ale aj objaviť nové puby, kluby, reštaurácie. Neprekvapí ma, ak narazím na niektoré zo sto tunajších múzeí. Rád sa prechádzam po City, najmenšej mestskej časti, a pozorujem biznis ľudí v tmavých oblekoch. Kdesi som čítal, že tam býva iba štyritisícšesťsto obyvateľov, no pracuje viac ako štyristotisíc. Finančné centrum sveta. Má vlastné zákony a správu. Tunajší starosta – Lord Mayor – je od roku 1191 volený tradičnými cechmi a na počesť jeho zvolenia sa v druhú novembrovú sobotu koná alegorický sprievod. Ak tam práve v tomto čase nie som a nemôžem obdivovať pestré historické róby, túlam sa po Londýne a obdivujem chodiacu módnu avantgardu.
Londýn popri Paríži, Miláne a New Yorku diktuje svetu, čo sa bude nosiť. V najstaršom metre na svete – inak tento rok oslavuje svoje 125. narodeniny, sa na chvíľu pristavím pri virtuóznych výkonoch muzikantov a odmením ich mincou. No vždy sa nechám odviezť metrom na stanicu «Pimlico». Keď som totiž prišiel do Londýna po prvý raz, našiel som si nocľah práve v tejto lokalite. Hotel bol v klasickej anglickej radovej zástavbe. Úzke schodisko, miniatúrne izbičky, indický majiteľ. Možno práve tak vyzeral aj dom anglického intelektuála. Leží v štvrti Hampstead. Mimochodom – kedysi to bolo malé milé kúpeľné mestečko, dnes je to súčasť veľkého Londýna. Mal vraj prezývku «Dom kníh». A londýnske architektonické štúdio dostalo úlohu obnoviť ho pre nového majiteľa. S podmienkou, že dominovať musia – knihy. Obnova sa vydarila skvelo. Akoby sa tvorcovia nechali viesť Komenským. Svojho času totiž povedal: «Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.»
Ivan Mičko, šéfredaktor