Je až zarážajúce, že napriek tlaku nových technológií a absolútnej zmene životných hodnôt a ľudských priorít v európskom priestore sa stále hlasnejšie ozýva história. Vzdialená i celkom blízka. Ticho, no nástojčivo nás presviedča o tom, čo tu bolo a čo tu stále existuje aj mimo nášho vedomia. Niet hádam oblasti, kde by sme nenašli náznaky i znaky skutočných hodnôt z minulosti. Výtvarné umenie, hudba, móda, architektúra. Prekonali roky a módne trendy a šokujú tým, aké sú stále a nekonečne inšpirujúce.
Takmer celý môj život sa odohráva v bratislavskom Starom Meste. A nielen môj. Otec vyrastal na Ventúrskej, brata mal na námestí Martina Benku, mamine sestry zasa bývali na Záhradníckej a Belehradskej ulici. Ešte mám v nose tú zvláštnu vôňu sladu a kvasiniek, ktorá sa šírila z neďalekého pivovaru. V Pivovarskej reštaurácii u Steina, sme prežili celú študentskú mladosť. Mimochodom – pivovar postavili bratia Steinovci na kraji mesta ešte v roku 1872 a v tých časoch patril k najväčším v Uhorsku. Vlastnili aj sladovňu na Cintorínskej ulici, octáreň a ďalšie prevádzky. Dr. Hugo Stein bol povolaním chemik a keďže sa im obchod s pivom dobre rozbehol, patrilo sa vlastniť vilu na dobrej adrese. Oslovil architekta Fridricha Weinwurma, a ten mu spoločne s Ignácom Vécseiom navrhol vilu, ktorá v tridsiatych rokoch minulého storočia asi dosť šokovala a aj po viac ako osemdesiatich rokoch neuveriteľne inšpiruje. Skvelým príkladom je byt, ktorý sa ateliér JRKVC podujal citlivo a v duchu elegantných a galantných časov nedávno rekonštruovať.
Aj hotel Norge v druhom najväčšom nórskom meste Bergen je ukotvený v miestnom historizujúcom kontexte. Ponúka nezabudnuteľný výhľad na jazero a na obdobie, v ktorom vznikal. Hoci atmosféru mesta vraj odjakživa určovali dve veci: treska a hudba Edvarda Hagerupa Griega. Vlastne iba jedna vec. Treska, pretože ktosi trefne poznamenal, že ešte aj v skladbách geniálneho skladateľa a veľkého milovníka nórskej prírody Griega cítiť tresku.
Vila Bruna Steina a hotel Norge. Dve z mnohých tém, ktoré prezentujeme v aktuálnom vydaní Atria. Obe našli priam ideálny most, ktorým možno prejsť od minulých hodnôt do dramaticky pulzujúcej súčasnosti, kde vás však vďaka očarujúcej a inšpirujúcej histórii čaká pokoj a možno aj tichá nostalgia. Chce sa mi pripomenúť, aby sa nezabudlo, že Marcus Tullius Cicero, súčasník Gaia Julia Caesara, rímsky rečník a filozof mal nekonečnú pravdu, keď napísal: «Historia est magistra vitae,» história je učiteľkou života.
Ivan Mičko