Najmä v ostatných päťadvadsiatich rokoch sa u nás písal v každom meste hádam tisíckrát. Každý z nich mal na začiatku nejaké predstavy, želania, túžby. Jeden mal rád pod oknami rušné ulice, iného fascinovala podvečerná prechádzka do divadla či kina, ďalšieho nevídané výhľady zo strešnej terasy. To všetko a ešte omnoho viac poskytujú byty v centre miest. Mám o tom aj vlastný príbeh.
Celý môj dospelý život sa krúti okolo bratislavského Starého Mesta. Mladosť a prádzniny u tiet na Záhradníckej či Belehradskej ulici, vysoká škola na Gotwalďáku, dvadsať rokov práca na Zochovej a na Mýtnej. A hoci som sa neskôr takmer dvadsať rokov díval na jeho panorámu zo záhrad nad mestom, túžba vrátiť sa, byť tam, kde to žije, v strede diania, bola veľmi silná. Náhoda zrejme chcela, že som sa ocitol v tzv. Živnostenskom dome, ktorý sa postavil podľa návrhu architekta Klementa Šilingera. Má svoj obdivuhodný príbeh a nezameniteľné génius loci. Živnodom mal na konci dvadsiatych rokov minulého storočia vyplniť priestor medzi Obilným a Senným námestím a Vysokou ulicou s cieľom poskytnúť tunajším živnostníkom obchody, dielne, kancelárie a – byty. No nielen to. Stavebné družstvo Živnostenský dom dostalo úlohu vytvoriť z novej budovy aj stredisko živnostensko-organizačného života. Preto bola do projektu začlenená aj priestranná sála a reštauračné a kaviarenské priestory.
Len pripomeniem, že to bola v tom čase najväčšia polyfunkčná stavba, ktorá určila výškové i objemové parametre pre okolitú výstavbu. Začala sa stavať na jar roku 1928, na konci roka bola stavba pod strechou a kolaudovaná v roku 1929. Po prvý raz sa v obytnom súbore použil železobetónový skelet. V dvoch blokoch, ktorých spájala Živnostenská ulička, bolo 76 bytov. Na najvyšších podlažiach umiestnil Šilinger nielen terasy s neuveriteľnými výhľadmi na mesto, kde boli hojdačky, lavičky a pieskoviská, ale aj práčovne a sušiarne. Veľmi praktické. Hoci sa mnohé z pôvodného projektu stratilo, prípadne nie najvhodnejšie zmenilo, dodnes je Živnodom nielen dominantou tohto územia, ale aj skvelou ukážkou československého funkcionalizmu.
Denne chválim projektanta za priestorovú veľkorysosť, technickú vyspelosť aj užívateľkú prezieravosť. Podobných príbehov zo starých štvrtí našich miest je určite na tisíce. Stali sa súčasťou Atria od vzniku jeho slovenskej verzie. Preto aj v najnovšom vydaní prinášame – okrem množstva zaujímavého čítania – aj ďalší, no iný ako môj príbeh zo Starého Mesta.
Ivan Mičko, šéfredaktor