Keď Jan Revaj kreslí, premýšľa o priestore, keď navrhuje priestor, kreslí. Hranica medzi umením a architektúrou v jeho prácach takmer neexistuje. Ide proti prúdu, vyhýba sa konvenčným architektonickým schémam, rád sa hrá. Pretavuje emócie na priestor, ktorý ignoruje pravidlá času. Dôkazom toho je aj pred pár rokmi navrhnutá jeho slovenská prvotina.
Veľkorysá parcela na kraji Liptovského Mikuláša, kde panorámu zvlnených kopcov lemuje na horizonte Chopok, bola skvelou platformou pre výnimočný objekt. Na prvý pohľad jednopodlažný, de facto trojúrovňový. Rytmus jeho elegantných kontúr zapadá do krajiny. Nedotýka sa ho, zľahka sa nad ním vznáša.
Vizuálnu ľahkosť umocňujú veľké presklenia, zľahka orámované fasádnym obkladom. Fasádny obklad svojím atypickým delením podporuje samotný tvar objektu. Túto štrukturálnu hru preniesol autor návrhu aj do interiéru, čo napomohlo kompaktnému vnímaniu domu, a zároveň zotiera striktnú hranicu medzi vnútrajškom a vonkajškom.
/Foto: Pavel Bella, Matej Rumanský/
Viac o elegantnej vile od architekta Jana Revaja sa dočítate v článku Denisy Slančovej, ktorý vyšiel v časopise Atrium 6/2020 na stranách 42 až 49