Závidím Kodani, hlavnému mestu Dánska, že zažíva nielen prudký rozvoj, ale aj demografickú explóziu. Iste, aj Bratislava sa prudko rozvíja, hoci často bez zjavnej koncepcie a regulatív. Dokonca na uliciach možno vidieť stále viac a viac tehotných i detských kočíkov. No o populačnej explózii, žiaľ, nemôže byť ani reči. Niektorí kuvici dokonca predpovedajú, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa Slováci stratia z demografickej mapy Európy.
Kým sa tak stane, stále máme veľa času premýšľať nad otázkou, čo má vyššiu hodnotu ako peniaze. Veľmi trefne to nedávno pri stom výročí založenia mojej alma mater, Gymnázia Janka Kráľa v Zlatých Moravciach, vyjadril vtedajší štátny tajomník Ministerstva školstva Štefan Chudoba, keď poznamenal, že vyššou hodnotou je vzdelanie, pretože peniaze sú iba papierovou ceninou. Ako sa ukazuje, v Dánsku to chápu a do nových školských budov investujú nemalé prostriedky, ktoré poskytujú vynikajúcu príležitosť tvorcom, vrátane architektov, prezentovať svoje originálne videnie aj v tejto oblasti. Svedčí o tom aj ocenenie WAN Award 2016 v kategórii školských stavieb.
Ak som už spomenul moju alma mater, rád v tejto súvislosti pripomeniem, že plodné dvadsiate roky minulého storočia priali aj stavbe novej budovy zlatomoravského gymnázia. Postavila sa podľa projektu českého architekta Františka Vahalu. Začínal ako murár, neskôr navštevoval odbornú školu na spracovanie dreva, na Umprum študoval maľbu a na špeciálnej škole dekoratívnu architektúru v ateliéri Jana Kotěru. Encyklopédie ho charakterizujú ako moderného architekta, pretože mnohé jeho realizácie niesli punc funkcionalizmu s výrazným akcentom na výtvarné detaily. Takou je aj budova Reálneho gymnázia Janka Kráľa v Zlatých Moravciach. Mala nielen učebne, ale aj mnoho odborných kabinetov a laboratórií, telocvičňu a krásnu aulu, dobre si pamätám zborovňu i pracovňu riaditeľa s malým salónikom. A okolo gymnázia park a školský dvor s basketbalovými, hádzanárskym, tenisovými a volejbalovými ihriskami, vrátane stometrovej šprintérskej dvojdráhy. Skrátka všetky predpoklady na všestranný rozvoj osobnosti mladého človeka. Podobných komplexných školských stavieb sa v období prvej Československej republiky postavil celý rad. Len podľa projektov Františka Vahalu to boli napríklad školy v Novom Jičíne, Jistebníku, Turnove, Mohelnici, Vsetíne i «ŠUPka» v Prahe. Podobnú vlnu sme na Slovensku zaznamenali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď vznikali skvelé školské areály napríklad v Nitre či Bratislave.
Dnes najčastejšie počujem o tom, že nie sú peniaze, ako a kde musíme zrušiť školu, prípadne kde postavíme školy z kontajnerov. Chápem aj túto potrebu doby. No závidím Kodani, že zažíva demografickú explóziu a Dánsku múdrych vodcov, ktorí vedia, čo má vyššiu hodnotu ako peniaze.
Ivan Mičko, šéfredaktor