Keď som nedávno z archívu počúval Svetozára Stračinu znova a znova som žasol nad prorockou múdrosťou tohto výnimočného umelca. Náš hudobný skladateľ, zanietený zberateľ ľudových piesní, ale aj organizátor folklórnych festivalov, autor piesní a úprav hudobného folklóru, orchestrálnych diel, či filmovej i scénickej hudby bol skutočnou osobnosťou.
Vravel, že svet si nás nebude pamätať preto, lebo vieme dobre tancovať «breakdance» či takmer dokonalo dokážeme napodobniť hru či spev amerických džezmenov. «Čo je pre národ signifikantné, je kultúrna tradícia, ktorú preberá od predkov, ktorú zveľaďuje, ktorú posúva svojim nasledovníkom. Pre človeka je esenciou bytia.» Stračinove slová som jasne počul i videl na inom mieste, v inej krajine.
V Portugalsku, v mondénnom mestečku Cascais. Budovu terajšieho butikového hotela Albatroz totiž postavili priamo na pobreží Atlantického oceána na začiatku 20. storočia. Príbeh jeho znovuoživenia vám prinášame v tomto aktuálnom vydaní časopisu Atrium. Dozviete sa, že pri nedávnom redizajne hotela Albatroz tvorcovia skvele využili maurské, neogotické i neomanuelské motívy, v ktorých nemohli chýbať prvky domácej kultúrnej tradície: azulejos a lioz.
Možno viete, že azulejos sú zvyčajne štvorcové, jednostranne glazované keramické obkladačky s farebnou výzdobou. Najčastejšie modrou, pretože slovo azulejos pochádza z arabčiny a – okrem iného – znamená aj modrastý. Azulejos údajne pochádzajú z Perzie. Na Pyrenejský polostrov ich priniesli Maurovia a Portugalčania si ich zamilovali a postupne sa stali súčasťou ich národnej kultúry. Farebné kachlice dnes môžete nájsť na kostoloch, palácoch, nádražiach, trhoviskách, ale aj na prostých domoch, a to v exteriéroch i v interiéroch. Jednak sú praktické, lebo v horúcom podnebí upravujú vnútornú teplotu v dome, a jednak plnia aj estetickú funkciu.
Lioz je ďalším historicky významným architektonickým prvkom, ktorý tvorcovia redizajnu hotela Albatroz dokonale využili. Lioz je totiž typom vápenca, ktorý sa ťaží v lisabonskom regióne a ako okrasný kameň sa stal súčasťou katedrál, palácov, námestí nielen v Portugalsku, ale aj v bývalých portugalských dŕžavách. Cení sa ako dekoratívny kameň najmä pre skameneliny staré 120 miliónov rokov, ktoré obsahuje. Pre svoju historickú dôležitosť má lioz označenie «zdroj kameňa globálneho dedičstva».
Prorocké Stračinove slová – kultúrne tradície sú esenciou ľudského bytia. Tak si svet pamätá Portugalsko, tak si svet vryje do pamäte aj nás.
Ivan Mičko